Bývanie patrí medzi základné potreby človeka, avšak v posledných rokoch sa stáva čoraz nedostupnejším. Dôvodom je slabá ponuka, pomalá a komplikovaná výstavba, ale aj meniace sa demografické trendy. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vo svojej štúdii skúma dostupnosť bývania v hlavnom meste.
Dokument, ktorý spracoval spolu s hlavným mestom a ďalšími expertami, zhormažďuje a vyhodnocuje dáta o obyvateľoch, bytovom fonde, dostupnosti bývania, hustote zástavby, ale aj o rezervách v území. Podľa neho je bytový fond na území Bratislavy dokumentom dekád zmien, ktoré postupne formovali mesto.
Narastajúci počet jednočlenných domácností
„Dobrou správou je, že Bratislava je jedným z mála slovenských miest, kde počet obyvateľov naďalej stúpa. Demografická prognóza pre Bratislavu do roku 2050 a jej najpravdepodobnejší scenár naznačujú pokračujúci prílev nového obyvateľstva na úrovni 44-tisíc nových obyvateľov do roku 2050,“ uvádza MIB.
Vo vývoji bytovej zástavby možno podľa MIB pozorovať určité trendy. Jedným z charakteristických demografických javov je v posledných rokoch narastajúci počet jednočlenných domácností a s tým súvisiaci dopyt po jedno- a dvojizbových bytoch, ktorých výstavba ešte donedávna stagnovala.
Kúpiť byt v pôvodnom stave či po rekonštrukcii? Rozdiel v cene je výrazný
„Tento trend súvisí s prílevom mladých profesionálov do mesta, rastom jednočlenných domácností, ale aj starnutím obyvateľstva,“ konštatuje MIB. Podľa štúdie bude starnutie obyvateľstva pokračovať. Dnešný priemerný vek obyvateľa je na úrovni 43 rokov a do roku 2050 by mal stúpnuť o ďalšie tri roky.
Trh na rastúci trend jednočlenných domácností začal postupne reagovať, počet jednoizbových bytov v rokoch 2011-2021 stúpol trojnásobne, z viac ako 13-tisíc na viac ako 40-tisíc. Najviac jedno- a dvojizbových bytov je podľa MIB aktuálne v Ružinove, konkrétne 9-tisíc a 15 500.
Až 40 percent novostavieb je luxusných
Demografický vývoj zvyšuje tlak na bytový fond a kladie nové nároky na plánovanie rozvoja. Analytická časť odvetvovej štúdie bývania hovorí o potrebe vybudovať v Bratislave medzi rokmi 2021 – 2050 až 123-tisíc bytov. Aktuálne sa ročne stavia priemerne 2 400 bytov, čo podľa MIB nestačí.
MIB ďalej upozorňuje, že až 40 percent novostavieb sú luxusné nehnuteľnosti (cena nad 5 000 €/m2), teda nedostupné pre bežných ľudí. Podľa Jána Brunovského z útvaru mestských stratégií a analýz Bratislavy dnes byty pre časť ľudí neslúžia len na uspokojenie potreby bývania, ale aj ako investičné aktívum. To ceny ešte zvyšuje.
Rozsiahly rezidenčný projekt v Petržalke vstupuje do ďalšej etapy - FOTO
Ďalším javom na opačnom konci spektra je rastúci dopyt po veľkometrážnom bývaní. Priemerný počet členov domácností v tomto type bývania nedosahuje dnes už ani 2,5 obyvateľa na byt. „Najviac päťizbových bytových jednotiek je v Rusovciach, Jarovciach a Čunove,“ uvádza MIB.
Bratislava patrí medzi riedko zastavané sídla
Štúdia potvrdzuje, že Bratislava patrí medzi riedko zastavané sídla a má pomerne veľké územné rezervy – aktuálne na úrovni približne 12 percent celkovej rozlohy mesta. Dnes nevyužité rozvojové plochy vrátane brownfieldov, ktoré zmapoval MIB v rokoch 2019 a 2022, ponúkajú vhodné územia pre novú výstavbu.
„Rozvoj mesta nie je možné plánovať bez dôkladného poznania jeho súčasného stavu. Práve preto MIB a hlavné mesto zbierajú k jednotlivým mestským témam množstvo dát, ktoré priebežne zverejňujú,“ doplnil MIB. Dáta sú dostupné aj vo webovej aplikácii MIB.
