Ak by svet nebojoval s ochorením Covid-19 a pokračovalo by sa v súčasne nastavených iniciatívach za odstraňovanie rodových nerovností medzi mužmi a ženami, tzv. rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť za 108 rokov.
Aktuálne enormné dopady na svetovú ekonomiku však podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej posunuli odhady smerom nahor. Pre zatváranie škôl, zvyšovanie nezamestnanosti, zmeny vo fungovaní rodín a transformácie ekonomiky sa dosiahnutie rodovej rovnosti môže posunúť v rozmedzí 10 až 20 rokov.
Platové rozdiely
Zo štúdie Svetového ekonomického fóra vyplýva, že spomedzi 106 sledovaných krajín, vrátane Slovenska, patria medzi najväčšie problémy platové rozdiely, politická angažovanosť a postavenie žien v spoločnosti v súvislosti so starostlivosťou o rodinu.
„V prípade ekonomických rozdielov hovoríme až o 202 rokoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa nerovnosť medzi mužmi a ženami vyrovnala. Aktuálne odhady odborníkov však posúvajú aj túto hranicu dosiahnutia rovnosti v ekonomickej oblasti smerom nahor,“ povedala Buchláková.
Súčasnou krízou sú globálne viac zasiahnuté ženy ako muži. Ženy síce prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie, ale súčasná kríza verejného zdravia výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu a v reštauračných a pohostinských službách.
„Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o dieťa, im okresávajú financie,“ dodala Buchláková. Globálne sú na tom najhoršie mladé ženy s nižším príjmom, ktoré vo väčšine nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov.
Ženy zarábajú menej
Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, ženy v únii zarábajú približne o 15 % menej ako muži. Na Slovensku je to za rok 2018 na úrovni 22 %. V priemere je zamestnaných v rámci krajín EÚ 62 % žien, ale až 73 % mužov.
Viac prevláda u nežnejšieho pohlavia zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorý využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 9 % mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac.
Dôvodom skrátených pracovných úväzkov, nižších miezd a potom aj nižších dôchodkov je podľa analytičky starostlivosť o rodinu a materstvo, ktoré ukrajuje ženám z počtu odpracovaných hodín. „Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent,“ doplnila Buchláková.
Hrozba chudoby
Z toho dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. V únii ženy staršie ako 65 rokov majú o tretinu nižšie dôchodky ako muži. Na Slovensku sú rozdiely v penziách mužov a žien miernejšie, a to na úrovni 8 % v prospech mužov. Najvyššie rozdiely majú v Luxembursku (43 %), najnižšie v Estónsku (1 %).
V celkovom hodnotení rodovej rovnosti sme však na chvoste spomedzi krajín EÚ. Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou.
Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100. Ako v jedinej krajine EÚ sa u nás nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami sme na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sme sa prepadli až o sedem pozícií.
