Energeticky úsporné budovy by nemali zaujímať iba ľudí, ktorí práve stavajú alebo rekonštruujú vlastný dom či byt. Ako v rozhovore pre SITA a portál SITA Energetika upozornil Martin Michalec zo spoločnosti Slovenské elektrárne – Energetické služby, dôležité sú aj verejné budovy, ako sú úrady, školy alebo nemocnice, ktoré sú financované z verejných zdrojov, teda aj z daní obyvateľov, a ak sú energeticky neefektívne, ich prevádzka zbytočne zaťažuje verejné rozpočty.
Prečo by mali ľudí zaujímať energeticky úsporné budovy aj vtedy, ak práve nestavajú ani nerekonštruujú?
Nemali by sme sledovať iba budovy, ktoré vlastníme alebo v ktorých žijeme. Okolo nás je aj množstvo verejných budov – úrady, školy či nemocnice. Tie sú prevádzkované z verejných zdrojov, teda aj z našich daní. Ak sú energeticky neefektívne, zbytočne to platíme všetci. Zároveň ide aj o ekologickú otázku. Budovy patria medzi najväčších spotrebiteľov energií, preto úspory majú reálny vplyv aj na životné prostredie.
Obnoviteľné zdroje energie môžu posilniť konkurencieschopnosť firiem, Slovensko však podľa Karabu stále nemá jasnú víziu
O koľko si môže domácnosť reálne znížiť účty za energie, ak býva v dobre obnovenej budove?
V prvom rade je dôležité definovať, čo znamená „dobre obnovená“ budova. Ide o budovu, ktorá má obnovenú len obálku – teda steny, okná a strechu? Alebo o budovu obnovenú na úroveň novostavby, teda vrátane vnútorných rozvodov vykurovania a chladenia, teplej vody, hydraulického vyregulovania, zdroja tepla a chladu? Dôležité je aj to, či má budova komplexný systém merania a regulácie? Ako nakupuje elektrickú energiu alebo plyn? Výsledná úspora preto nezávisí iba od technického riešenia, ale aj od samotnej prevádzky a riadenia budovy.
Čo je pri rekonštrukcii dôležitejšie: zateplenie, výmena okien alebo nový zdroj vykurovania?
Každá rekonštrukcia závisí od technických možností a rozpočtu. Ideálna je preto postupná a komplexná obnova. Začať by sa malo obálkou budovy – stenami, strechou, oknami aj suterénom –, aby sa znížila potreba tepla.
Po takejto obnove spotreba prirodzene klesne. Následne je na rade vykurovacia sústava, ktorá býva po takýchto úpravách často predimenzovaná a vyžaduje si nastavenie alebo modernizáciu. Posledným krokom je samotný zdroj tepla a primeraný systém merania a regulácie.
Ak je rozpočet obmedzený, úsporu prinesie aj čiastkové opatrenie. Dôležité však je, či cieľom sú iba nižšie náklady, alebo aj vyšší komfort užívateľov a technické zhodnotenie budovy.
Kedy sa investícia do zateplenia, tepelného čerpadla alebo fotovoltiky domácnosti skutočne vráti?
Uvádzať konkrétne číslo o návratnosti bez detailného posúdenia východiskového stavu by bolo len odhadom. Do presných výpočtov vstupuje množstvo faktorov – cena materiálu a práce, technický stav a tvar budovy, spôsob financovania či dostupné dotácie. Návratnosť preto môže byť 10, ale pokojne aj 20 rokov.
Pri tepelnom čerpadle a fotovoltike je výpočet návratnosti rovnako individuálny. Prevádzka tepelného čerpadla závisí od charakteru odberu, počtu obyvateľov, od toho, či je alebo nie je v kombinácii s fotovoltikou či batériou, a tiež od toho, či je alebo nie je poskytnutá dotácia. Pri fotovoltike je to podobné. Dôležité je, či je správne navrhnutá a či je v domácnosti napríklad batéria, tepelné čerpadlo alebo elektromobil.
Bez jasného určenia vstupných podmienok je predikovanie návratnosti skôr tipovaním. Preto má zmysel poradiť sa s nezávislým odborníkom, ktorý vie tieto faktory zhodnotiť komplexne a navrhnúť riešenie na mieru.
Sú energeticky úsporné budovy drahšie len na začiatku, alebo sa oplatia počas celej životnosti?
Pri budovách, ktorých životnosť sa počíta na desiatky rokov, by sme sa nemali pozerať iba na počiatočnú investíciu, ale aj na takzvané TCO – celkové náklady vlastníctva. Energeticky úsporné budovy sú z pohľadu investície na začiatku svojej životnosti drahšie, časom však prinášajú úspory vďaka nižším prevádzkovým nákladom. Tieto úspory sa výrazne prejavia najmä v čase rastu cien energií, ktorému v posledných rokoch čelíme. Do budúcna tak budú úsporné budovy nielen odolnejšie voči výkyvom na trhu, ale aj šetrnejšie k peňaženke.
Môžu nové pravidlá EÚ znamenať, že staršie domy a byty budú v budúcnosti ťažšie predajné?
Staršie domy a byty môžu byť v budúcnosti ťažšie predajné nielen pre meniacu sa legislatívu, ale aj pre prirodzený vývoj trhu a prístup bánk. S rastúcimi cenami nehnuteľností rastie tlak na znižovanie prevádzkových nákladov. Svoju úlohu zohráva aj demografia, ktorá dopyt čoraz viac posúva v prospech kvalitnejších stavieb. Zároveň už dnes vidíme, že banky dokážu zvýhodniť financovanie práve pri úspornejších objektoch, a tento trend bude pravdepodobne pokračovať.
Hrozí, že prísnejšie energetické požiadavky zdražia bývanie a nájomné?
Prísnejšie energetické požiadavky môžu na začiatku mierne zvýšiť cenu nehnuteľností, no s postupom času tento efekt slabne – technológie sa zlepšujú a zlacňujú. Z dlhodobého pohľadu budú mať na výšku nájomného a celkové náklady na bývanie väčší vplyv prevádzkové náklady než samotná obstarávacia cena. Práve preto budú mať do budúcna výhodu energeticky úsporné budovy, ktoré dokážu tieto náklady držať pod kontrolou.
Ako spozná bežný človek, že dom alebo byt má vysokú spotrebu energie ešte pred kúpou alebo prenájmom?
Základným „dokladom“ objektu je energetický certifikát budovy, ktorý ho zaraďuje do energetickej triedy. Praktickým doplnkom je kontrola vyúčtovacích faktúr za elektrinu, plyn a vodu a ich jednoduchý prepočet na m². Takto si aj bežný človek bez hlbších znalostí energetiky vie rýchlo porovnať jednotlivé objekty.
Sú tepelné čerpadlá a fotovoltika vhodné pre každého, alebo môžu byť v niektorých prípadoch zlou investíciou?
Inštaláciu tepelného čerpadla aj fotovoltiky je vždy potrebné posudzovať individuálne.
Tepelné čerpadlá pracujú najefektívnejšie v stabilných vonkajších podmienkach a pri nízkych výstupných teplotách. Je veľký rozdiel, či je zariadenie inštalované v chladnej oblasti, ako je napríklad Tatranská Lomnica, alebo v teplejšej lokalite, napríklad v Dunajskej Strede. Rovnako záleží na tom, či je objekt vykurovaný radiátormi, ktoré pracujú s vyššími teplotami, alebo podlahovým vykurovaním s nižšími teplotami.
Ak by sme porovnali dva extrémy, tepelné čerpadlo v Tatranskej Lomnici v dome s radiátormi bude mať zásadne vyššie prevádzkové náklady ako tepelné čerpadlo v Dunajskej Strede v dome s podlahovým vykurovaním.
Ideálna fotovoltika je taká, pri ktorej väčšina vyrobenej elektriny smeruje do vlastnej spotreby, prípadne do batérie. Na Slovensku je možné aj zdieľanie elektrickej energie, čo návratnosti pomáha. Najvhodnejšia je však inštalácia dimenzovaná podľa spotreby konkrétneho odberného miesta.
Čo by mala domácnosť urobiť ako prvý krok, ak chce bývať úspornejšie, ale nemá peniaze na veľkú rekonštrukciu?
Ako prvý krok by som sa pozrel na faktúry a zvolené tarify – často sa dá ušetriť už ich samotnou optimalizáciou. Následne má zmysel zamerať sa na samotnú prevádzku domácnosti. Napríklad, či je nutné ohrievať teplú vodu nepretržite, alebo či možno mierne znížiť teplotu vykurovania o 1 až 2 °C. Pomáhajú aj nočné útlmy, správne vetranie či celkovo rozumné hospodárenie s energiou. Práve takéto malé zmeny dokážu v praxi citeľne znížiť spotrebu aj bez veľkých investícií.
Kto je Martin Michalec?
… je Business Development Manager v spoločnosti Slovenské elektrárne – Energetické služby, s. r. o., kde je zodpovedný za rozvoj kľúčových obchodných príležitostí v oblasti moderných energetických riešení. Je absolventom Katedry TZB Stavebnej fakulty STU v Bratislave a má viac ako 10-ročné skúsenosti v sektore vykurovania, vetrania a klimatizácie. Zameriaval sa na realizáciu komplexných energetických projektov.
Má bohaté skúsenosti s návrhom a implementáciou integrovaných riešení vrátane zdrojov tepla a chladu, fotovoltických elektrární a systémov skladovania elektrickej energie. Jeho odbornosť mu umožňuje prepájať technické poznatky s obchodnými cieľmi a prinášať klientom udržateľné a efektívne energetické riešenia na mieru.
