Útoky na Nadáciu Milana Šimečku sú podľa zakladateľov hrubým porušením toho, čo priniesol November 1989

Zakladatelia Nadácie Milana Šimečku odmietajú útoky, ide podľa nich o hrubé porušenie toho, čo priniesol November 1989, a to žiť v slušnej, demokratickej a tolerantnej spoločnosti. Píše sa to vo vyhlásení zakladateľov nadácie, ktoré na svojej sociálnej sieti zdieľal Fedor Gál.

Základná úloha nadácie

Spolu s ďalšími zakladateľmi nadácie Martinom Bútorom, Jurajom Flamíkom, Jolanou Kusou, Františkom Mikloškom, Petrom Tatárom a Petrom Zajacom pripomenuli, že sa Nadácia Milana Šimečku nikdy nespreneverila úlohe, ktorá vyplýva z jej základného štatútu. V ňom sa nadácia zaviazala, že bude podporovať aktivity zamerané na porozumenie a spoluprácu medzi národmi, národnosťami a etnickými skupinami, s osobitným dôrazom na rozvoj česko-slovenských vzťahov.

„V týchto činnostiach pokračuje aj súčasná Nadácia Milana Šimečku, lebo to má vpísané v erbe a rodnom liste. O tom sme ako zakladajúci členovia nadácie a prví členovia jej Správnej rady hlboko presvedčení, lebo pokladáme súčasnú nadáciu nielen za pokračovateľku našej činnosti, ale aj posolstva Milana Šimečku.“

Odkaz československého intelektuála

Zakladatelia pripomenuli, že Milan Šimečka sa narodil v roku 1930 a zomrel 1990. Bol to československý intelektuál, v rokoch disentu zástanca slobodnej spoločnosti a jeho publikácie Obnovenie poriadku, Kruhová obrana a Koniec nehybnosti zohrali podľa signatárov v slovenskej kultúre odporu kľúčovú rolu.

„V novembri 1989 sa spolu s Miroslavom Kusým stali v rámci Verejnosti proti násiliu v plnej miere súčasťou zmeny totalitnej spoločnosti na slobodnú. Milan Šimečka zomrel v septembri 1990 ako predseda zboru zahraničných poradcov prezidenta Václava Havla vo svojej poslednej službe demokracii,“ pripomenuli zakladatelia nadácie s tým, že v čase novembra 1989 a po ňom bol Šimečka ich priateľom, poradcom a učiteľom.

Preto zakladatelia založili v roku 1991 Nadáciu Milana Šimečku. „Zmyslom nadácie sa stalo, v duchu filozofického odkazu Milana Šimečku, podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti,“ uviedli signatári.

Dôležité projekty

Zakladatelia Nadácie Milana Šimečku ďalej pripomenuli, že nadácia už iniciovala niekoľko dôležitých projektov v oblasti vzdelávania o základných ľudských právach, ktoré boli určené najmä pre školy. Nadácia podporovala aj slobodnú žurnalistiku, najmä regionálnu.

„Nasledovali projekty orálnej histórie, zbieranie osobných svedectiev z jednotlivých úsekov našich dejín. Oslovila svedkov z období prvej ČSR, zhromaždila unikátny obsiahly materiál o osudoch tých, čo prežili holokaust. Zamerala sa aj na spomienky pamätníkov obdobia po roku 1945 a na november 1989. Venovala sa dielu Dominika Tatarku i publikovaniu diela Milana Šimečku,“ vymenovali zakladatelia s tým, že nadácia postupne svoju činnosť rozširovala a začala sa zameriavať aj na ďalšie okruhy v súvislosti s aktuálnymi problémami.