Nech by sčítanie obyvateľov trvalo akokoľvek dlho, vždy sa nájdu skupiny obyvateľov, ktoré ho „nestihnú“. Pre agentúru SITA to uviedla Jasmína Stauder, hovorkyňa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) pre sčítanie obyvateľov. Reagovala tak na stanovisko Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ).
To uviedlo, že mnoho Slovákov žijúcich v zahraničí sa nestihlo sčítať, pretože o sčítaní nevedeli alebo ho nestihli. ŠÚ SR oznámilo, že neplánuje znovuotvorenie elektronického sčítania. Obyvatelia Slovenska mali možnosť vykonať sčítanie počas šiestich týždňov, pričom do 13. júna tak stále môžu urobiť formou asistovaného sčítania priamo na území Slovenska.
Maximálna ústretovosť
„Doba sčítania býva štandardne dva týždne. Tak to bolo i pri minulých, papierových sčítaniach v SR. Krajiny, ktoré používajú v tomto roku i elektronickú formu sčítania, určili rovnako čas dva týždne. Na Slovensku sme kvôli maximálnej ústretovosti vyčlenili až šesť týždňov,“ povedala Stauder.
Počas prvého týždňa využilo asistované sčítanie obyvateľov takmer štyridsaťtisíc ľudí
Zároveň doplnila, že verejnosť o sčítaní vedela už od roku 2017. Sčítanie bolo navyše podporované masívnou propagačnou kampaňou a ŠÚ SR osobitne pre Slovákov žijúcich v zahraničí spolupracoval s Ministerstvom zahraničných vecí SR aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Poskytol aj letáky, ktoré ÚSŽZ distribuoval Slovákom v cudzine.
SZSZ uviedlo, že kým niektorí Slováci žijúci v zahraničí museli absolvovať sčítanie dvakrát, iní sa nemohli sčítať ani raz. Dôvodom bol takzvaný „rozhodný dátum“. Ten bol na Slovensku stanovený na 1. januára a v Česku na 27. marca.
Obyvatelia nebudú započítaní dvakrát
Občan SR s trvalým bydliskom na Slovensku a prechodným v Česku sa mal teda sčítať v oboch krajinách. Slováci, ktorí však mali 1. januára ešte pobyt iba v Česku a pred 26. marcom si ho preniesli na Slovensko, sa podľa platných pravidiel nesčítali v žiadnej krajine.
Elektronické sčítanie obyvateľov dopadlo nad očakávania, zapojilo sa vyše 4,8 milióna Slovákov
„Problematika koordinácie sa na úrovni Európskej únie rieši prostredníctvom Eurostatu. Pre účely EÚ sa poskytujú údaje o takzvanom obvyklom pobyte, ktorý sa odvodzuje od dĺžky pobytu v danej územnej jednotke, konkrétne ide o pobyt v dĺžke 12 mesiacov a viac. Z tohto dôvodu produkuje väčšina krajín 2 typy údajov o pobyte – pre národné účely a pre medzinárodné účely,“ povedala Satuder.
Dodala, že v konečnom dôsledku teda ŠÚ SR údaje spracuje podľa požadovanej metodiky. Dostupné pritom budú údaje o obyvateľoch s trvalým i obvyklým pobytom, takže obyvateľ v rámci EÚ nebude započítaný dvakrát.