Hľadáte si prácu, posielate životopisy, no nikto sa neozýva? Problém nemusí byť iba vo vás. Vo svete sa čoraz viac hovorí o fenoméne „ghost jobs“ – pracovných ponukách, ktoré síce visia na internete, no firma ich reálne nechce obsadiť. Ešte nebezpečnejšou verziou sú falošné pracovné ponuky, za ktorými stoja podvodníci. Tí už necielia len na ľudí bez skúseností, ale aj na uchádzačov o prácu z domu, brigádnikov či odborníkov hľadajúcich lepšie miesto.
V článku sa dozviete:
- čo sú „ghost jobs“ a prečo ich firmy zverejňujú,
- ako sa líšia od klasických pracovných podvodov,
- prečo sú čoraz častejšie aj falošné ponuky cez SMS, WhatsApp či Telegram,
- aké varovné signály si treba všímať,
- ako si overiť, či pracovná ponuka naozaj existuje.
Pojem „ghost job“ sa používa pre pracovnú ponuku, ktorá síce vyzerá ako bežný inzerát, no v skutočnosti sa za ňou nemusí skrývať reálne voľné miesto. Firma ju môže zverejniť napríklad preto, aby si budovala databázu kandidátov, testovala záujem o pozíciu, zisťovala platové očakávania ľudí na trhu alebo navonok pôsobila, že rastie. Niektoré firmy využívajú takéto ponuky aj na to, aby v zamestnancoch vytvorili dojem, že sa čoskoro prijmú noví ľudia.
Podľa prieskumu ResumeBuilder z roku 2024 až 40 percent oslovených hiring manažérov priznalo, že ich spoločnosť v danom roku zverejnila falošnú pracovnú ponuku. Tri z desiatich firiem mali mať podľa prieskumu takúto ponuku aktívnu aj v čase zberu dát. Na problém upozornil aj The Wall Street Journal keď zverejnil analýzu, podľa ktorej môže byť približne každý piaty pracovný inzerát falošný alebo nikdy neobsadený. Pre uchádzača je výsledok rovnaký: pošle životopis, vyplní formulár, no nikto sa mu neozve.
Kandidáti sú čoraz menej motivovaní
Podľa prieskumu ResumeBuilder 7 z 10 personalistov verí, že zverejňovanie falošných pracovných ponúk je morálne prijateľné. V skutočnosti však ghost jobs deformujú celý pracovný trh. Uchádzači majú pocit, že pracovných miest je dosť, no ich šance sú v skutočnosti nižšie, ako vyzerajú. Zároveň v nich rastie frustrácia, neistota a nedôvera voči firmám.
Najhoršie na tom sú ľudia, ktorí prácu potrebujú rýchlo – čerství absolventi, rodičia po rodičovskej dovolenke, prepustení zamestnanci alebo ľudia, ktorí chcú odísť z toxického pracoviska. Tí môžu venovať hodiny príprave motivačných listov či pohovorov na pozície, ktoré možno nikdy nemali byť obsadené.
Ako rozoznať „ghost job“ od reálnej ponuky?
Pri ghost jobs je situácia zložitejšia, pretože inzerát môže byť zverejnený priamo skutočnou firmou. Nemusí od vás pýtať peniaze ani citlivé údaje, no aj tak nemusí viesť k reálnemu prijatiu. Varovné signály môžu byť napríklad:
- inzerát visí online celé mesiace bez zmeny,
- rovnaká pozícia sa opakovane zverejňuje dokola,
- pracovná náplň je veľmi všeobecná a nekonkrétna,
- firma nevie jasne povedať, kedy chce pozíciu obsadiť,
- po pohovore neprichádza žiadna spätná väzba,
- ponuka nie je uvedená na oficiálnej kariérnej stránke firmy,
- recruiter sa vyhýba odpovedi na otázku, či je pozícia aktívne otvorená.
Uchádzač sa môže chrániť jednoduchou otázkou: „Je táto pozícia aktuálne schválená a aktívne obsadzovaná?“ Ak odpoveď znie vyhýbavo, je to signál, že firma si možno iba mapuje trh.
Ešte nebezpečnejšie sú falošné pracovné podvody
Popri „ghost jobs“ rýchlo pribúdajú aj pracovné podvody, ktorých cieľom je vylákať od ľudí peniaze, osobné údaje alebo prístup k účtom. Americká Federálna obchodná komisia (FTC) upozorňuje, že podvodníci „neprijímajú“ ľudí preto, aby im dali prácu, ale aby získali ich peniaze, osobné údaje alebo oboje. Straty nahlásené v súvislosti s pracovnými podvodmi sa v USA od roku 2020 do roku 2023 viac než strojnásobili a len za prvý polrok 2024 presiahli 220 miliónov dolárov.
Čoraz častejšie ide o takzvané task scams – podvody, pri ktorých má človek zarábať za jednoduché online úlohy, napríklad lajkovanie videí, hodnotenie produktov či klikanie v aplikácii. Najprv môže dokonca vidieť fiktívny zárobok, no keď si ho chce vybrať, podvodníci od neho žiadajú poplatok, vklad alebo platbu za „aktiváciu účtu“. FTC upozorňuje, že ak práca vyzerá skôr ako online hra než skutočné zamestnanie, pravdepodobne ide o podvod.
Podobné prípady sa objavujú aj na Slovensku
Slovensko nie je výnimkou. V novembri 2025 pracovný portál Profesia upozornil na podvodné SMS správy, ktoré zneužívali jeho meno. Správy sľubovali atraktívne pracovné ponuky s vysokým zárobkom a vyzývali ľudí, aby klikli na priložený odkaz. Profesia zdôraznila, že takéto správy neposiela a uchádzačov týmto spôsobom nikdy nekontaktuje.
Na Slovensku zároveň platí, že zamestnávateľ má pri zverejňovaní pracovnej ponuky uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Túto povinnosť zaviedla novela účinná od 1. mája 2018. Ak inzerát pôsobí podozrivo, neuvádza konkrétneho zamestnávateľa, má len vágne sľuby o „vysokom zárobku“ a žiada rýchlu reakciu, je pravdepodobné, že ide o podvod.
Ako spoznať, že pracovná ponuka môže byť podvod?
Najväčším varovným signálom je, ak vás niekto kontaktuje nečakane cez SMS, WhatsApp alebo Telegram a ponúka vám prácu, o ktorú ste sa neuchádzali. Podvodníci často sľubujú vysoký zárobok za minimum práce, flexibilitu, prácu z domu a rýchly nástup. Pozor si treba dať najmä vtedy, ak od vás „recruiter“ žiada:
- platbu za registráciu, školenie, certifikát alebo pracovné pomôcky,
- fotografiu občianskeho preukazu hneď na začiatku komunikácie,
- číslo účtu alebo údaje z platobnej karty,
- kliknutie na neznámy odkaz,
- presun komunikácie mimo oficiálneho e-mailu firmy,
- založenie účtu na neznámej platforme,
- nákup kryptomien alebo dobíjanie kreditu, aby ste si mohli vybrať „zárobok“.
FTC upozorňuje, že seriózny zamestnávateľ od uchádzača nikdy nežiada, aby platil za získanie práce. Rovnako by vás nemal nútiť posielať peniaze cez neštandardné platobné metódy alebo poskytovať citlivé údaje ešte predtým, než dostanete jasné informácie o pozícii.
Čo si overiť pred odoslaním životopisu?
Najbezpečnejšie je preveriť si ponuku z viacerých strán. Pozrite sa, či má firma vlastnú webovú stránku, kariérnu sekciu a či sa rovnaká pozícia nachádza aj tam. Skontrolujte e-mailovú adresu recruitera – seriózne firmy zvyčajne komunikujú z firemnej domény, nie z náhodného Gmailu či cez anonymné správy.
Pomôcť môže aj jednoduché vyhľadávanie názvu firmy spolu so slovami „scam“, „podvod“ alebo „recenzie“. Podozrivé je najmä to, ak chýba jasný názov zamestnávateľa, miesto výkonu práce, pracovná náplň, kontakt a základná mzda. Pri práci v zahraničí si treba overiť aj agentúru, zmluvu, podmienky ubytovania, dopravy a poplatky.
Ak ste na podozrivú ponuku naleteli a poslali ste recruiterovi peniaze, treba čo najskôr kontaktovať banku a pokúsiť sa platbu zablokovať. Ak ste poskytli údaje z občianskeho preukazu, rodné číslo alebo bankové údaje, situáciu netreba podceniť – predstavuje riziko krádeže identity. Podozrivé správy je vhodné nahlásiť platforme, cez ktorú prišli, a pri finančnej škode aj polícii. Ak ste klikli na odkaz a zadali prihlasovacie údaje, okamžite si zmeňte heslá, zapnite dvojfaktorové overenie a skontrolujte, či nemáte rovnaké heslo aj inde.
