Pozemkové úpravy vedia pomôcť aj v boji s klimatickou zmenou. Príkladom nám môže byť Česko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Sucho
Foto: SITA/AP

Kilometre cyklotrás, rybníky, mokrade, lesy, aj poľné cesty. Aj takéto zmeny dokážu priniesť pripravované pozemkové úpravy. Sceľovanie a vysporiadanie vlastníctva pôdy teda neprinesie benefity iba roľníkom, ale celej krajine. Zhodli sa na tom účastníci konferencie Ako zjednotiť slovenskú pôdu, ktorú zorganizoval Slovenský pozemkový fond v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou.

Pozemkové úpravy sú dnes vnímané najmä ako komasačný a sceľovací proces, ale prostredníctvom nich dokážeme omnoho viac. Môžeme nimi implementovať množstvo projektov krajinotvorby. K tomuto názoru prispieva aj fakt, že od roku 2009 sa nerobí v podstate nič. Pritom sme sa mohli posunúť omnoho ďalej,“ myslí si Zlatica Muchová z katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.

Pozemkové úpravy umožnia nové komunikačné, protierózne a ekologické opatrenia. Mestám a obciam sa otvoria možnosti budovania turistických a cykloturistických trás,“ dopĺňa generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová.

Nedá sa?

Slovenské mestá a obce by s radosťou budovali krajinné prvky z eurofondov, no nemajú na to čas a priestor práve kvôli nevysporiadaným pozemkom. Svoje o tom vie aj Tomáš Guniš, riaditeľ odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava, ktorý na konferencii tiež vystúpil.

Akákoľvek stavba, ktorá nie je na mestských pozemkoch, je problémová. Hovorím napríklad o cyklotrasách a iných líniových prvkov. Tam križujeme množstvo parciel a často na tom stroskotá celá investícia,“ vysvetľuje Guniš. „Máme napríklad projekt elektrickej prípojky do rekreačnej zóny, ktorá má 200 metrov. Na projekte robíme už 25 mesiacov, lebo narážame na desiatky majiteľov pozemkov, ktorými má prípojka prechádzať.“

Mesto preto pripravilo veľa projektov výsadby zelene, krajinných úprav, cyklotrás a iných prvkov, ktoré majú byť oproti súčasnému stavu „zelenšie“. Častou prekážkou sú ale majitelia pozemkov. Na jednom projekte ich môžu byť aj stovky.

Mesto Trnava, v súčasnosti pod vedením primátora Petra Bročku, má k dispozícii štúdie, podľa ktorých mesto v budúcnosti pocíti zmenu klímy veľmi výrazne. Niektoré dôsledky sú viditeľné aj dnes, aj keď ich obyvatelia ešte necítia. „Mesto ohrozuje najmä vysoká teplota, vysušovanie pôdy a erózia. V niektorých lokalitách nám klesla hladina podzemnej vody až o dva metre za posledné roky, zdrojom pitnej vody klesá výdatnosť. V niektorých prípadoch až o 50 percent,“ hovorí Tomáš Guniš.

Česko ako inšpirácia

Na Slovensku pozemkové úpravy iba začínajú, no v Česku prebiehajú už od roku 1994. Aj napriek tomu je drvivá väčšina úprav nedokončená. Je to totiž komplikovaný proces náročný nielen na peniaze, ale najmä na čas.

Od roku 1994 sme do návrhov pozemkových úprav investovali viac ako 24 miliárd korún. Väčšina šla na vybudovanie ciest, ktorým sa snažíme dať pridanú hodnotu tým, že popri nich sadíme zeleň a podobne. Z celkového počtu asi 12000 návrhov máme ukončených 2484 úprav. Takže nás čaká ešte dlhá cesta,“ hovorí riaditeľka odboru pozemkových úprav Štátneho pozemkového úradu ČR Jaroslava Doubravová.

Dodáva, že ročne urobia asi 150 až 200 pozemkových úprav. Legislatívny rámec je v prípade ČR pomerne jasný a existuje k nemu aj podrobná metodická vyhláška, takže pozemkový úrad presne vie, ako má postupovať. Pozemkové úpravy v Česku boli najskôr zamerané na poľnohospodárov, budovanie komunikácií sceľovanie pôdy, no dnes si situácia žiada trochu iný postup. Pozemkové úpravy sa preto uskutočňujú oveľa viac kvôli krajinotvorbe a opatreniam na boj proti zmene klímy. Aj preto sa bude český zákon čoskoro meniť.

„Hlavné ciele pozemkových úprav reagujú práve na hrozby, ako výskyt povodní z prívalových dažďov a období sucha. Takže sa zameriavame na zadržiavanie vody v krajine, vytvárame retenčné nádrže, mokrade či rybníky, revitalizujeme toky. Veľmi dôležitá je tiež hydratácia pôdy a erózia. V neposlednom rade sú to stabilizačné opatrenia, teda do krajiny vnášame prvky ekologickej stability, teda biokoridory, biocentrá, či zeleň,“ vysvetľuje Doubravová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Adriana ŠklíbováTomáš GunišZlatica Muchová
Firmy a inštitúcie SPF Slovenský pozemkový fondSPU Slovenská poľnohospodárska univerzita