Pestovanie zemiakov môže byť radosťou aj prekliatím. Na jednej strane ide o vďačnú plodinu – zasadené hľuzy zakorenia do zeme, rozrastú sa a o pár mesiacov z nich môžete vybrať výživný poklad. Na druhej strane stačí pár daždivých dní, vysoká vlhkosť a vaša námaha môže doslova zhniť priamo pod rukami. Pleseň zemiakov totiž nečaká a útočí rýchlo.
Ako ju rozpoznať, ako jej predchádzať a čo robiť, keď už prepukne? Prečítajte si všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste svoju úrodu zachránili.
Pleseň zemiakov: tichý zabijak úrody
„To nič, to len trošku dažďa,“ povie si skúsený záhradkár. No ak po pár dňoch nájde na listoch tmavé škvrny a vo vzduchu cítiť zvláštny zatuchnutý pach, môže byť neskoro. Pleseň na zemiakoch je totiž zákerná choroba, ktorá sa šíri nenápadne – cez spóry vo vzduchu, kvapkami vody, dokonca aj špinavým náradím.
Rozlišujeme skorú a neskorú pleseň zemiakov. Hoci majú podobné meno, v skutočnosti ide o dve odlišné choroby s rôznymi pôvodcami a priebehom.
Skorá pleseň zemiakov: pomalá, no vytrvalá
Za túto chorobu môžu huby Alternaria solani a A. tomatophila. Zvyčajne sa objavuje už v prvých fázach rastu, najmä ak je teplo (okolo 27 °C) a vlhko. Na listoch vznikajú suché, papierovité škvrny s typickým terčovým vzorom – sú to tie zvláštne kruhy, ktoré sa rozširujú a postupne ničia list po liste.
Zasiahnuté bývajú najmä staršie listy, ale hrozí aj poškodenie hľúz – tie sa stanú korkovitými a postupne hnijú.
Neskorá pleseň: dôvod írskeho hladomoru
Ak je skorá pleseň nepríjemná, neskorá predstavuje katastrofu. Spôsobuje ju vodná pleseň Phytophthora infestans, a história pozná jej silu veľmi dobre – v 19. storočí kvôli nej vypukol írsky hladomor, pri ktorom zomreli státisíce ľudí.
Neskorá pleseň miluje chladné a daždivé počasie. Začína nenápadne – na listoch sa objavia sivé až fialové škvrny, ktoré sa rýchlo rozšíria. Listy černajú, vädnú, celá rastlina kolabuje. Postihnuté hľuzy zmäknú, zapáchajú a začnú sa rozkladať. A čo je najhoršie – plesni sa darí aj počas skladovania, takže vám môže zničiť aj zdanlivo zdravú úrodu.
Tajné zbrane eko záhradkárov: Prípravky na prírodnej báze, ktoré naozaj fungujú
Prevencia je základ
Dobrá správa? Dá sa tomu predchádzať. Ak sa pripravíte včas a dodržíte základné zásady, šanca na úspešnú úrodu je vysoká:
- Sledujte počasie – keď hrozí vlhké a veterné obdobie, buďte v strehu.
- Pestujte odolné odrody – napríklad Sarpo Mira, Elba alebo Kennebec.
- Striedajte plodiny – nepestujte zemiaky na rovnakom mieste viac rokov po sebe.
- Nezabúdajte na rozstupy – rastliny potrebujú vzduch, aby listy rýchlo schli.
- Zalievajte opatrne – ideálne ku koreňom, nie cez listy.
- Mulčujte – znížite odparovanie vody a zabránite šíreniu spór.
- Dbajte na hygienu – čisté náradie a topánky môžu znamenať rozdiel medzi zdravou a chorou záhradou.
Čo robiť, keď pleseň už prepukla?
Ak zbadáte prvé príznaky plesne, nečakajte. Napadnuté časti rastlín odstráňte a spáľte – nikdy ich nedávajte na kompost. Pri väčšom napadnutí neváhajte použiť fungicídy – napríklad tie na báze medi alebo chlórtalonilu.
A ak je už celá rastlina postihnutá? Tvrdá pravda znie – vytrhnúť a zlikvidovať. Inak ohrozíte celú úrodu, aj tú susedovu.
Vedeli ste, že…?
…pleseň zemiakov môže prežiť zimu? Ak v pôde zostane čo i len jedna napadnutá hľuza, patogén v nej dokáže prežiť aj mrazivé mesiace a na jar sa znovu aktivuje. Preto je dôležité na jeseň starostlivo vyzbierať všetky zvyšky rastlín a dôkladne pripraviť pôdu na ďalšiu sezónu.
Na záver: ochráňte to, čo ste zasiali
Zemiaková pleseň je ako nepozvaný hosť, ktorý príde práve vtedy, keď ste na chvíľu prestali dávať pozor. No s dobrou prevenciou, zdravými sadbovými hľuzami a správnou starostlivosťou sa jej dá čeliť.
Ak si každoročne dáte tú námahu navyše, výsledkom bude nielen zdravšia úroda, ale aj spokojný kuchár v kuchyni. A ten, kto si raz upečie chrumkavé domáce zemiaky zo svojej záhrady, ten už vie, že každá kvapka potu stála za to.
