Ministri zahraničných vecí EÚ budú rokovať o rozšírení námornej operácie Aspides s cieľom pomôcť odblokovať Hormuzský prieliv

Misiu začali v roku 2024 s cieľom zabrániť útokom na obchodné lode v Červenom mori zo strany jemenských povstalcov húsíov, ktorých podporuje Irán.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Foto: SITA/AP
Ďalšia zmena. Slovensko sa definitívne dozvedelo, kde bude hrať na MS v hokeji 2027
Zdroj: SITA

Ministri zahraničných vecí EÚ budú v pondelok rokovať o rozšírení námornej misie Únie v Červenom mori s cieľom pomôcť odblokovať strategicky dôležitý Hormuzský prieliv. Uviedla to v pondelok šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

„Je v našom záujme, aby Hormuzský prieliv zostal otvorený, preto diskutujeme aj o tom, čo môžeme v tejto súvislosti urobiť,“ povedala Kallasová.

Jednou z možností, o ktorých sa uvažuje, je zmena mandátu operácie Aspides. Misiu začali v roku 2024 s cieľom zabrániť útokom na obchodné lode zo strany jemenských povstalcov húsíov, ktorých podporuje Irán. V súčasnosti sa v regióne nachádzajú tri vojnové lode – francúzska, grécka a talianska.

Kallasová naznačila, že pre Úniu by to bol „najrýchlejší“ spôsob, ako posilniť bezpečnosť v Hormuzskom prielive. Ide o kľúčovú trasu na prepravu ropy, ktorú blokuje Irán, čo viedlo k prudkému rastu cien energií po celom svete.

Uviedla však, že sa ešte len ukáže, či budú krajiny EÚ ochotné využiť misiu na tento účel.

„Budeme s členskými štátmi rokovať o tom, či je skutočne možné zmeniť mandát tejto misie,“ povedala.

Niekoľko krajín bolo skeptických. „Súčasný mandát operácie Aspides je správny a nevyžaduje žiadne zmeny,“ vyhlásil španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.

Podobne sa vyjadril aj šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani, ktorý spochybnil realizovateľnosť rozšírenia mandátu misie a dodal, že Taliansko uprednostňuje diplomatické riešenie krízy. Ich nemecký náprotivok Johann Wadephul uviedol, že Berlín chce najskôr počuť stanovisko Izraela a USA k tomu, „kedy podľa nich dosiahnu svoje vojenské ciele v Iráne“, a až potom plánovať „bezpečnostnú architektúru“ pre región.

Viac k osobe: Kaja Kallasová