V podcaste Konzervatívna kaviarni diskutovali Stanislav Janota, Daniel Lukáč a analytik Radovan Ďurana o konkurencieschopnosti Európy, vplyve regulácií, ambicióznej zelenej politiky či starnutia populácie.
Janota odštartoval diskusiu vyhlásením Emmanuela Macrona o stave ekonomickej núdze v Európe. Podľa analytika Ďuranu je vyhlásenie francúzskeho prezidenta v podstate správne, hoci nejde o bezprostredný kolaps, ale o dlhodobé zaostávanie za USA a Čínou v inováciách a schopnosti koncentrovať kapitál. „Volanie po zmenách v Európe, nie je nič nové,“ pripomenul Ďurana.
Zaujímavé ale podľa neho je to, že to vyhlasuje Macron, pretože práve Francúzsko zápasí s viac ako 5-percentným rozpočtovým deficitom a samotný Macron má zároveň slabé politické postavenie na presadenie reforiem. „Ako keby prezident Macron hovoril, že keď si to nevieme vyriešiť sami vo Francúzsku po svojom, tak to musíme vyriešiť všetci spolu ako Európska únia,“ hovorí Ďurana.
Pripomína, že problémom sú národné regulácie v členských krajinách Únie a európske firmy namiesto skutočného jednotného trhu, musia riešiť 27 rôznych zákonníkov práce a daňových prostredí.
Zelený sen verzus ekonomická realita
Jednou z najkritickejších tém rozhovoru bol Green Deal a nové ciele EÚ znížiť uhlíkové emisie o 90 percent do roku 2040. Ďurana tento cieľ označil za extrémne odvážny, až nerealistický, pričom poznamenal že „Európa sa rozhodla, že sa stane najkrajšou ekonomikou“.
Konzervatívna kaviareň: Je Európska únia zlyhaním, alebo naopak mimoriadne úspešným projektom? - VIDEO
Lukáč v tejto súvislosti poznamenal, že zvyšok sveta nás s radosťou podporuje v našom motaní sa v zelenej politike a Čína tieto naše aktivity môže s radosťou podporovať, lebo jej to vyhovuje.
Ďurana pripomína problémový systém emisných povoleniek, ktorý predražuje európske energie a to vrátane elektriny. Dodáva, že kým slovenské Slovalco muselo pre ceny elektriny zastaviť výrobu postavenú na bezemisnej energii, Európa dováža z Čína lacný hliník vyrábaný s elektrinou produkovanou v uhoľných elektrárňach.
Slovensko: Dane rastú, výber klesá
Slovenská ekonomika nad rámec európskych problémov čelí vlastným špecifickým ťažkostiam, priemyselná výroba koncom minulého roka zaznamenala dramatický prepad a zároveň sa ukazuje, že štát precenil svoje schopnosti vyberať dane. Výber DPH a transakčnej dane výrazne zaostal za očakávaniami.
Analytik Ďurana vysvetľuje, že ekonomika je dynamický systém a ľudia na vysoké zdanenie reagujú zmenou správania – napríklad prechodom na hotovosť, aby sa vyhli transakčnej dani. Preto nefungujú mechanické prognózy rastu výberu daní po ich zavedení alebo zvýšení sadzieb.
Na Slovensku máme momentálne jedny z najvyšších priamych daní v regióne, čo zásadne znižuje našu konkurencieschopnosť.
Demografický pekelný stroj
Najväčšia hrozba však číha v budúcnosti a nie je ňou nič iné, ako demografia. Janota pripomenul, že tzv. Husákove deti, teda silné ročníky 70. rokov, odídu o 10 až 20 rokov do dôchodku a kým dnes na 10 pracujúcich pripadajú traja dôchodcovia, čoskoro to bude až šesť.
Ďurana varuje, že politici tento problém ignorujú, pretože ich horizont sú štyri roky a deficit dôchodkového systému, ktorý je už dnes obrovský, bude len rásť. Výsledkom bude pravdepodobne novelizácia dôchodkov a postupný ústup od zásluhovosti: „Rozptyl medzi najnižším a najvyšším dôchodkom sa bude znižovať.“
Na otázku, čo by mala vláda robiť pre naštartovanie rastu, má Ďurana jasnú odpoveď. Prvým krokom musí byť zníženie výdavkov štátu, pretože bez toho nie je možné znížiť dane ani prilákať investície, ktoré sú na Slovensku v porovnaní s Českom na obyvateľa len tretinové. Namiesto budovania efektívnej byrokracie a lákania mozgov však Slovensko ponúka cudzincom „noc v spacáku pred cudzineckou políciou“.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo je striebro v raste cien ešte extrémnejšie ako zlato a čo to hovorí o svetovej neistote
- v čom spočíva kultúrny rozdiel medzi vnímaním krachu firmy v USA a v Európe
- prečo je nemecký automobilový priemysel v kríze a ako to priamo ovplyvňuje Slovensko
- či je reálne, aby sme energiu dovážali z afrických solárnych parkov
- prečo sú eurofondy často neefektívnou investíciou, ktorá nerieši produktivitu
- aký je skutočný stav vodíkovej energetiky a prečo firmy nechcú prechádzať na zelený vodík
