Kyslastá chuť, drobné zelené lístky a spomienky na detstvo v lese. Štiav kyslý patril kedysi medzi rastliny, ktoré ľudia na jar bežne zbierali počas prechádzok v prírode. Dnes ho však mnohí prehliadajú, hoci ide o rozšírenú lesnú bylinku, ktorú možno nájsť takmer po celom Slovensku.
Najčastejšie rastie vo vlhkých a tienistých ihličnatých či zmiešaných lesoch. Objavuje sa medzi machom, ihličím alebo pri koreňoch stromov. Typické sú jeho jemné trojpočetné lístky, ktoré na prvý pohľad pripomínajú ďatelinu. Rastlina vytvára aj drobné biele kvety s jemným ružovým až fialovým žilkovaním.
VIDEO: Ako nájsť potravu v prírode
Kedysi vítaný zdroj vitamínov po zime
Štiav kyslý sa v minulosti zbieral najmä na jar, keď ľudia po zime nemali dostatok čerstvej zeleniny ani ovocia. Jeho listy obsahujú vitamín C, flavonoidy a ďalšie rastlinné látky, preto bol obľúbeným spestrením jedálnička.
Mnohí si ho trhali priamo počas prechádzok v lese a jedli ho čerstvý. Jeho výrazná kyslastá chuť pôsobila osviežujúco a jednoduchým jedlám dodávala zaujímavý charakter. V minulosti sa pridával aj do polievok, šalátov alebo sa používal na jemné okyslenie jedál namiesto octu či citróna.
Staré herbáre a ľudové liečiteľstvo mu pripisovali rôzne účinky pri nachladnutí, tráviacich problémoch alebo jarnej únave. Moderná medicína však väčšinu týchto tvrdení jednoznačne nepotvrdzuje. Odborníci sa zhodujú najmä na tom, že ide o rastlinu obsahujúcu vitamín C a antioxidanty, nie o liečivý zázrak.
Za kyslou chuťou stojí kyselina šťaveľová
Typická chuť štiavu kyslého súvisí s obsahom kyseliny šťaveľovej, ktorá sa v rastline prirodzene nachádza. Práve tá spôsobuje jeho sviežu, mierne citrónovú chuť.
Pri konzumácii však platí opatrnosť. Menšie množstvo zdravému človeku väčšinou neprekáža, no vo veľkých dávkach sa jeho konzumácia neodporúča. Pozor by si mali dávať najmä ľudia s ochoreniami obličiek alebo so sklonom k tvorbe obličkových kameňov, pretože kyselina šťaveľová môže podporovať vznik oxalátových kameňov.
Aj preto sa štiav kyslý odporúča skôr ako príležitostné spestrenie jedálnička než rastlina vhodná na pravidelnú konzumáciu vo veľkých množstvách.
V kuchyni dokáže príjemne prekvapiť
Aj dnes má štiav kyslý svoje miesto v modernej kuchyni. Najlepšie chutí čerstvý, pretože tepelnou úpravou postupne stráca svoju výraznú chuť aj časť vitamínov.
Výborne sa hodí do jarných šalátov, nátierok alebo bylinkového masla. Niekoľko lístkov dokáže osviežiť jedlá z vajec, zemiakov či rýb. Obľúbený je aj v rôznych tvarohových dipov alebo ako netradičné posypanie chleba s maslom.
Niektorí ho používajú aj na prípravu pesta. Čerstvé listy stačí rozmixovať s olivovým olejom, cesnakom, orechmi a syrom. Výsledkom je výrazná zelená pasta s jemne kyslastou chuťou, ktorá sa hodí k cestovinám, pečeným zemiakom alebo ku grilovanému mäsu.
Do polievok sa odporúča pridávať až tesne pred dokončením, aby si zachoval čo najviac svojej prirodzenej sviežosti.
Nenápadná rastlina, na ktorú sa postupne zabúda
Kedysi patril štiav kyslý medzi bežné rastliny, ktoré ľudia z lesa prinášali domov. Dnes ho poznajú najmä milovníci prírody, hubári alebo priaznivci divo rastúcich bylín.
Hoci nejde o zázračnú liečivú rastlinu, stále predstavuje zaujímavú súčasť tradičnej kuchyne aj pripomienku čias, keď ľudia oveľa viac využívali to, čo im ponúkala príroda priamo v lese.
