Na prvý pohľad pôsobí nenápadne. Rastie pri potokoch, na mokrých lúkach, v priekopách či na okrajoch lesov a väčšina ľudí ju považuje za obyčajnú burinu. Praslička však patrí medzi najstarších obyvateľov našej planéty. Jej predkovia sa objavili už v období karbónu pred viac než 300 miliónmi rokov, keď po Zemi kráčali prvé veľké suchozemské živočíchy a krajinu pokrývali rozsiahle pralesy.
Najnovšie vedecké výskumy naznačujú, že táto starobylá rastlina ukrýva vlastnosť, ktorá vedcov skutočne zaskočila. Dokáže totiž výrazne meniť izotopové zloženie vody vo svojich pletivách, čím vytvára jav, ktorý sa v rastlinnej ríši vyskytuje len veľmi zriedkavo.
Čo všetko ešte ukrýva praslička a prečo si získala pozornosť nielen vedcov, ale aj priaznivcov byliniek? Viac sa o nej dozviete aj v nasledujúcom videu, ktoré približuje jej vlastnosti z praktického aj bylinkárskeho pohľadu:
Nenápadná rastlina s pozoruhodnou schopnosťou
Praslička je známa najmä vysokým obsahom kremíka, vďaka ktorému sa oddávna využíva v ľudovom liečiteľstve aj v záhradníctve. Vedci sa však rozhodli podrobnejšie preskúmať, ako táto rastlina hospodári s vodou.
Výsledky výskumu publikovaného v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukázali niečo nečakané. Voda nachádzajúca sa v pletivách prasličky mala výrazne odlišné izotopové zloženie v porovnaní s vodou z okolitého prostredia.
Niektoré médiá tento objav označili za „premenu obyčajnej vody na mimozemskú substanciu“. Takéto tvrdenie je však zavádzajúce. Chemické zloženie vody sa nemení – stále ide o molekulu H₂O. Zmena sa týka iba zastúpenia jednotlivých izotopov kyslíka.
Čo sú vlastne izotopy?
Izotopy predstavujú varianty toho istého chemického prvku. Majú rovnaký počet protónov, no líšia sa počtom neutrónov v jadre.
Kyslík sa v prírode najčastejšie vyskytuje vo forme izotopu ¹⁶O, no existujú aj ťažšie formy označované ako ¹⁷O a ¹⁸O. Za normálnych okolností sa tieto izotopy nachádzajú vo vode v pomerne stabilných pomeroch.
Práve tu však prichádza na scénu praslička. Vedci zistili, že voda uložená v jej pletivách obsahuje podstatne vyšší podiel ťažších izotopov kyslíka, než by sa očakávalo. Takéto hodnoty patria medzi najvýraznejšie, aké boli u rastlín doteraz zaznamenané.
Ako môže rastlina ovplyvniť zloženie vody?
Za celý proces môže kombinácia viacerých prírodných mechanizmov, ktoré v rastline prebiehajú súčasne.
Dôležitú úlohu zohráva najmä:
- transpirácia, teda odparovanie vody cez povrch rastliny,
- pohyb vody v pletivách,
- difúzne procesy,
- čiastočné uzatváranie a izolovanie vody v niektorých častiach rastliny.
Pri odparovaní totiž ľahšie izotopy unikajú rýchlejšie, zatiaľ čo ťažšie zostávajú v rastline. Tento jav sa nazýva izotopová frakcionácia a je bežnou súčasťou prírodných procesov. U prasličky však prebieha oveľa intenzívnejšie než u väčšiny ostatných rastlín.
Významnú úlohu môže zohrávať aj schopnosť prasličky ukladať do svojich buniek oxid kremičitý. Práve ten môže ovplyvňovať spôsob pohybu vody vo vnútri rastliny a podporovať hromadenie ťažších izotopov. Vedci však upozorňujú, že ide len o jednu z viacerých príčin a celý mechanizmus si vyžaduje ďalší výskum.
Objav má význam aj pre výskum vesmíru
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o zaujímavosť z oblasti botaniky. Význam objavu je však oveľa širší.
Izotopové analýzy sa dnes využívajú v mnohých vedeckých odboroch. Pomáhajú skúmať klimatické zmeny, sledovať kolobeh vody v prírode, rekonštruovať podmienky z dávnej minulosti a dokonca hľadať možné známky života na iných planétach.
Vedci často považujú nezvyčajné izotopové pomery za možný dôkaz neobvyklých procesov. Výskum prasličky však ukazuje, že aj úplne bežné pozemské organizmy dokážu vytvárať výrazné odchýlky bez toho, aby za nimi stál nejaký exotický alebo mimozemský jav.
To znamená, že pri interpretácii podobných údajov bude potrebná ešte väčšia opatrnosť.
Rastlina, ktorá prežila stovky miliónov rokov
Prasličky patria medzi živé pozostatky dávnych geologických období. Ich predkovia rástli na Zemi dávno pred vznikom človeka a v minulosti dosahovali dokonca rozmery stromov.
Počas miliónov rokov vývoja sa dokázali prispôsobiť dramatickým zmenám klímy aj prostredia. Mimoriadne efektívne hospodárenie s vodou a minerálmi im pravdepodobne pomohlo prežiť obdobia, ktoré boli pre mnohé iné rastliny osudné.
Práve preto sú dnes pre vedcov cenným objektom výskumu. Umožňujú lepšie pochopiť procesy prebiehajúce v rastlinách a zároveň odhaľujú, ako dokáže evolúcia vytvoriť pozoruhodné mechanizmy, ktoré zostávali dlho nepovšimnuté.
Príroda stále skrýva množstvo tajomstiev
Hoci titulky niekedy hovoria o „mimozemskej vode“, realita je menej senzáciechtivá, no o to zaujímavejšia. Praslička nepremieňa vodu na žiadnu neznámu látku. Skutočne však dokáže meniť izotopové zastúpenie kyslíka vo vode spôsobom, ktorý nemá medzi rastlinami veľa konkurencie.
Tento vedecky potvrdený jav ukazuje, že aj druhy, ktoré stretávame takmer denne, môžu ukrývať vlastnosti schopné prekvapiť odborníkov po celom svete. A zároveň pripomína, že napriek obrovskému pokroku vedy zostáva príroda plná záhad, ktoré ešte len čakajú na svoje objavenie.
