Po vyše sto rokoch, počas ktorých staroveké hlinené tabuľky odpočívali v depozitári Britského múzea, sa konečne podarilo odhaliť ich skryté posolstvo. Záhadu vedcom pomohla rozlúštiť až moderná umelá inteligencia – a to, čo texty odhalili, je viac než znepokojivé.
Záhadné písmo, ktoré potrápilo generácie bádateľov
Klinové písmo Mezopotámie síce bolo rozlúštené už v prvej polovici 19. storočia, no ani po dvoch storočiach nestratilo svoju komplikovanosť. Problém spočíva v tom, že jeden znak môže mať hneď viacero významov a zároveň tá istá slabika sa mohla zapisovať rôznymi znakmi. To spôsobuje, že interpretácia textov je mimoriadne náročná a vyžaduje si nielen vedomosti, ale aj obrovskú dávku intuície.
Situáciu ešte viac sťažuje fakt, že väčšina nálezov sa zachovala iba v podobe rozbitých úlomkov hlinených tabuliek. Archeológovia ich musia nielen prečítať, ale aj poskladať dohromady ako nesmierne komplikované puzzle. Mnohé texty preto zostávali neprečítané celé desaťročia.
Fragmentárium – digitalizácia babylonských tabuliek
Digitálne Fragmentárium a nástup umelej inteligencie
Ešte pred niekoľkými desaťročiami odborníci všetky nápisy z fragmentov ručne prepisovali na papier a následne ich porovnávali. Tento zdĺhavý postup sa zmenil až pred siedmimi rokmi, keď Asyrologický ústav na Mníchovskej univerzite spustil rozsiahly projekt digitalizácie. Vznikla databáza s príznačným názvom Fragmentárium, ktorá do roku 2023 spracovala už viac než 22-tisíc úlomkov.
Napriek tomu až nástup umelej inteligencie priniesol prelom. Moderné algoritmy dokázali „poskladať“ texty rýchlejšie a presnejšie než ľudské oko a odhaliť ich význam.
Najstarší záznam zatmenia Mesiaca
Výsledkom tejto spolupráce medzi technológiou a archeológiou je rozlúštenie približne 4000 rokov starých tabuliek nájdených v meste Sippar na území dnešného Iraku.
Ide o najstarší známy archeologický záznam zatmenia Mesiaca. Pre starých Babylončanov išlo o udalosť, ktorá mala mimoriadny význam – verili totiž, že neobvyklé nebeské javy sú predzvesťou smrti, vojny alebo hladomoru. Zároveň to dokazuje, že už v dávnych dobách mali ľudia prekvapivo pokročilé znalosti astronómie a dokázali systematicky sledovať pohyby na oblohe.
Keď zmizol Mesiac, čakala kráľa smrť
Podľa starobabylonských textov bolo pozorovanie Mesiaca neoddeliteľnou súčasťou rozhodovania panovníkov. Kňazi a radcovia starostlivo sledovali oblohu a porovnávali svoje pozorovania s učenými spismi.
Profesor Londýnskej univerzity, ktorý sa na rozlúštení textov podieľal, vysvetľuje:
„Zatmenie večer znamená mor. Ak sa objaví v nesprávnom smere, nič nezostane ušetrené – príde potopa. Ak sa zatmenie udeje počas rannej hliadky, môže to znamenať koniec celej dynastie.“
Na tabuľkách sa dokonca píše aj o tom, že ak Mesiac náhle úplne zhasne a rovnako rýchlo sa rozjasní, kráľ zomrie a nepriateľské kráľovstvo Elam bude zničené.
Obeť zvierat ako pokus odvrátiť zlo
Keď sa na oblohe objavilo zlé znamenie, Babylončania reagovali obetovaním zvierat. Z ich vnútorností následne vyčítavali, či hrozba naozaj nastane. Ak sa obavy potvrdili, vykonávali špeciálne rituály, ktorými sa snažili odvrátiť pohromu.
Nástroj viery, ale aj moci
Archeológ zároveň upozorňuje, že hoci niektoré texty mohli vzniknúť na základe reálnych prírodných katastrof, väčšina predpovedí mala pravdepodobne symbolický alebo politický charakter. Vládnuca elita totiž mohla astronomické javy využívať aj ako nástroj moci.
Neúspechy panovníka či nepopulárne rozhodnutia tak mohli byť jednoducho vysvetlené „zlým znamením z neba“. Ľud, ktorý veril v moc hviezd a Mesiaca, tak mal o dôvod viac poslúchať a podriadiť sa vôli vládcov.
Čo sa kedysi javilo ako záhadný odkaz bohov, dnes vďaka umelej inteligencii odhaľujeme ako svedectvo o živote, viere a politike starovekých civilizácií.
