Senzácia v Baltskom mori. Nemci zverejnili video pri Rujanoch

Baltské more
Baltské more Foto: depositphotos.com

Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae) patrí medzi najznámejšie a najimpozantnejšie veľryby na svete. Tento tvor fascinuje nielen svojou veľkosťou, ale aj správaním, ktoré je pre vedcov i milovníkov prírody zdrojom neustáleho obdivu.

Ako vyzerá vráskavec dlhoplutvý?

Dospelé jedince dosahujú dĺžku približne 14 až 15 metrov, pričom samice bývajú o niečo väčšie než samce. Niektoré obrovské jedince môžu dorásť až do 17 metrov. Typickým znakom sú ich nezvyčajne dlhé hrudné plutvy, ktoré môžu tvoriť až tretinu dĺžky tela. Vďaka nim pôsobia vráskavce pri pohybe vo vode mimoriadne elegantne.

Ich telo je robustné a zhora tmavé, zatiaľ čo spodná časť býva svetlejšia. Pri skokoch nad hladinu či pri úderoch plutvami o vodu vytvárajú nezabudnuteľné divadlo, ktoré patrí k najkrajším zážitkom, aké oceán ponúka.

Pozrite si video (ukážka správania na hladine)

Životný štýl a správanie

Vráskavce dlhoplutvé sú známe aj svojím unikátnym „spevom“. Samce vydávajú zložité zvukové sekvencie, ktoré môžu trvať aj niekoľko hodín a prenikajú na veľké vzdialenosti. Predpokladá sa, že tieto melódie zohrávajú úlohu pri párení a komunikácii.

Často ich možno vidieť, ako sa vynárajú nad hladinu, rotujú alebo udierajú plutvami a chvostom o vodu. Tieto prejavy nie sú len ukážkou sily, ale aj spôsobom, ako si získavajú pozornosť samíc či komunikujú s inými jedincami.

Migračné trasy

Jednou z najzaujímavejších čŕt vráskavcov je ich pravidelná migrácia. Leto trávia v chladných vodách bohatých na potravu – najmä v oblastiach blízko Arktídy alebo Antarktídy. Tam sa kŕmia drobnými kôrovcami, rybami a krillom.

Na jeseň sa vydávajú na dlhú cestu do tropických a subtropických vôd, kde prebieha rozmnožovanie a narodenie mláďat. Tieto migračné trasy môžu mať tisíce kilometrov a patria k najdlhším v živočíšnej ríši.

Ochrana a návrat populácie

V minulosti boli vráskavce dlhoplutvé masívne lovené pre tuk a mäso. V 19. a 20. storočí ich počty dramaticky klesli – z desaťtisícov jedincov ostali len stovky. Zlom nastal až v roku 1986, keď bol komerčný lov veľrýb medzinárodne zakázaný.

Odvtedy sa populácia začala postupne obnovovať a dnes sa vráskavce opäť vyskytujú v mnohých oblastiach, kde predtým takmer vymizli. V niektorých regiónoch sa ich počty približujú k úrovniam spred priemyselnej revolúcie.

Prečo sú výnimočné

  • patria medzi najväčších cicavcov planéty,
  • ich spevy sú jedinečným spôsobom komunikácie v živočíšnej ríši,
  • migrujú tisíce kilometrov medzi polárnymi a tropickými oblasťami,
  • zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme oceánov, pretože ich kŕmenie ovplyvňuje kolobeh živín v mori.

Aj keď vráskavce dlhoplutvé dnes už nie sú v takom ohrození ako kedysi, stále čelia výzvam – od kolízií s loďami cez znečistenie oceánov až po dôsledky klimatických zmien. Ich ochrana je preto kľúčová, aby sa tieto majestátne tvory mohli objavovať v oceánoch aj pre budúce generácie.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať