Upratovanie si väčšina z nás spája s pocitom čistoty a bezpečia. Lenže okrem prachu a baktérií sa pri ňom stretávame aj s látkami, ktoré môžu ovplyvniť naše dýchacie cesty. Silný zápach čistiacich prostriedkov nie je známkou dôkladnosti – je to signál, že vo vzduchu sa nachádzajú chemikálie, ktoré môžu pri dlhodobom vdychovaní pôsobiť dráždivo.
Uprataná domácnosť, ale unavené pľúca
Bežné aktivity ako vysávanie, utieranie prachu alebo čistenie sprejmi zvyčajne nep predstavujú okamžité riziko. Pri jednorazovom upratovaní sa väčšina ľudí nemusí ničoho obávať. Problém však nastáva pri dlhodobej a pravidelnej expozícii – najmä vtedy, keď sa používajú agresívne chemické prostriedky alebo spreje v nevetraných priestoroch.
Toto potvrdila aj rozsiahla európska štúdia, ktorá sledovala tisíce ľudí takmer 20 rokov. Výskum ukázal, že ženy, ktoré upratovali denne alebo sa upratovaním živili profesionálne, mali v priemere rýchlejší pokles pľúcnych funkcií než tie, ktoré chemikáliám vystavené neboli. Pokles bol porovnateľný s dlhodobou miernou expozíciou dráždivým látkam – efekt však nie je totožný s fajčením, ako sa niekedy zjednodušene interpretuje.
Najrizikovejšou skupinou sú ľudia, ktorí pracujú s čistiacimi prostriedkami každý deň – napríklad profesionálne upratovačky. U nich sa najčastejšie pozoruje podráždenie dýchacích ciest, chronický kašeľ či zhoršenie už existujúcej astmy.
Čo konkrétne predstavuje riziko?
Výskumy z posledných rokov potvrdzujú, že dýchacie cesty môžu dráždiť najmä:
- prchavé organické zlúčeniny (VOC) – často sa uvoľňujú zo sprejov, dezinfekčných prostriedkov či parfumovaných čističov
- chlór a amoniak, ktoré sa nachádzajú v niektorých silnejších čističoch,
- aerosóly zo sprejov, ktoré zostávajú vo vzduchu dlhšie a ľahko sa vdychujú
Ekologické čističe môžu tiež obsahovať VOC, no podľa francúzskej analýzy z roku 2022 majú v priemere nižšiu chemickú záťaž než bežné priemyselné čistiace prostriedky. Neznamená to však, že sú úplne bez rizika – hlavne pri častom používaní v nevetraných priestoroch.
Vedci zároveň upozorňujú, že tieto látky môžu u citlivejších ľudí vyvolávať či zhoršovať astmu, prípadne spôsobovať podráždenie slizníc, čo vedie k kašľu, suchosti v nose a pocitu „škrabania“ v hrdle.
Ako si chrániť pľúca pri upratovaní?
Upratovania sa vzdať nedá, no dá sa robiť spôsobom, ktorý minimalizuje riziká. Odborníci odporúčajú:
1. Vetranie je základ
Pred a počas upratovania otvorte okná, zapnite digestor alebo ventiláciu. Znižuje to koncentráciu chemikálií vo vzduchu.
2. Používajte menej chémie
Na mnohé povrchy stačí voda, mikrovlákno, ocot, sóda bikarbóna či citrón. Agresívne čističe používajte len vtedy, keď je to nevyhnutné.
3. Vyhnite sa sprejom a aerosólom
Spreje sa najľahšie vdychujú. Tekuté alebo gélové formy čističov sú šetrnejšou voľbou.
4. Ochranná maska pri intenzívnom upratovaní
Ak odstraňujete pleseň, pracujete s chlórovými prípravkami alebo čistíte väčší priestor, maska s filtrom dokáže výrazne znížiť množstvo vdýchnutých dráždivých látok.
5. Čistička vzduchu môže pomôcť
Najmä počas zimy, keď je vetranie obmedzené. Pomáha odstrániť jemné častice aj pachy.
6. Voľte šetrnejšie produkty
Vyhnite sa silne parfumovaným a chemicky výrazne zapáchajúcim prípravkom. Menej vône zvyčajne znamená menej VOC.
Upratovanie samo o sebe nie je pre väčšinu ľudí zdravotným rizikom. Problémom je dlhodobá a pravidelná expozícia chemickým čističom, najmä v podobe sprejov a v nevetraných miestnostiach. Pri rozumnom výbere prostriedkov a správnych návykoch môžeme domácnosť udržiavať čistú bez toho, aby sme preťažovali svoje pľúca.
