BRATISLAVA 11. apríla (WEBNOVINY) – Na urýchlené zavedenie osobitného odvodu pre banky už od začiatku budúceho roka nie je na Slovensku podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) žiaden ekonomický dôvod. Asociácia je pritom proti špeciálnej dani pre akýkoľvek sektor v rámci ekonomiky. „Nevidíme dnes dôvod, aby sa urýchlene zavádzal odvod v zmysle návrhov Európskej komisie, pretože takýto dôvod na rýchle zavedenie odvodu, okrem politického, nie je,“ uvádza analytik SBA Marcel Laznia. Bankári zároveň upozorňujú, že banky pôsobiace na Slovensku sú zdravé, ich podnikanie je konzervatívne a na rozdiel od niektorých ostatných európskych krajín Slovensko nemuselo vynakladať prostriedky na záchranu bánk v čase finančnej krízy.
Banková asociácia zároveň upozorňuje, že v prípade zavedenia bankovej dane v takej výške ako avizuje ministerstvo financií, niektoré banky nebudú mať inú možnosť, ako tento odvod v plnej miere premietnuť na klienta. Špeciálna daň bude totiž pre banky predstavovať náklad a negatívne sa prejaví na úrokových sadzbách úverov či na vkladoch klientov. Väčší negatívny vplyv by pritom mal mať odvod na korporátne zamerané banky.
V prípade zavedenia bankovej dane presadzuje SBA zámer, aby boli takto získané prostriedky súčasťou osobitného fondu, a nie aby boli príjmom štátneho rozpočtu, prípadne aby boli súčasťou štátnych finančných aktív. „Ani jedna z týchto možností nevytvára predpoklad pre účelové použitie nahromadených prostriedkov, t. j. vytvorenie fondu,“ upozorňuje asociácia. Rezort financií pritom už v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 počíta v rámci daňových príjmov štátneho rozpočtu s budúcoročným výnosom z bankovej dane vo výške 40 mil. eur. Podľa stanoviska hovorcu ministerstva to neznamená, že tieto prostriedky budú využité na bežné výdavky. „To, že v návrhu rozpočtových opatrení sa táto položka ocitla medzi daňovými opatreniami, neznamená nutne, že peniaze sa budú využívať na krytie bežnej prevádzky štátu. Zatiaľ je stále aktuálny zámer odkladať ich bokom na špeciálny účel, podobne ako je to v prípade ochrany vkladov obyvateľstva,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu Martin Jaroš.
Slovensko by malo podľa SBA v prípade zavádzania bankovej dane radšej počkať na pripravovanú smernicu Európskej komisie. Tá podľa asociácie nerieši nedostatok zdrojov, ale systémové rizika v bankovom sektore.
Ministerstvo financií chce zaviesť bankovú daň od budúceho roka
Nová smernica by mala pritom byť hotová už do leta tohto roka.V rámci nových pravidiel by mali vzniknúť napríklad nové autority, mal by sa posilniť dohľad či prevencia na bankovom trhu. Rovnako by sa mali zaviesť možnosti pre skorú intervenciu v prípade problémov banky. Taktiež by mali vzniknúť nástroje a pravidlá pre riešenie krízových situácii a stanoviť by sa mal aj proces riešenia kríz v rámci bankovej skupiny. Banky by mali byť na základe nových pravidiel napríklad povinné vypracovať aj „závet“ pre prípadnú obnovu či pre riadený bankrot. Až posledným krokom je plánované vytvorenie špeciálnych fondov a bankových odvodov. Analytik SBA Marcel Laznia upozorňuje, že zisk bánk nie je samoúčelný. Predstavuje totiž zdroj na zvyšovanie vlastného kapitálu bánk, ktorý umožňuje bankovým domom v prípade zvýšeného dopytu zo strany klientov zvýšiť objem úverov. „To, že bankový sektor vytvára zisk, je dobrou správou pre ekonomiku,“ uvádza
Ministerstvo financií už avizovalo, že chce zaviesť bankovú daň od budúceho roka. Ak by ju totiž Slovensko zavádzalo koordinovane v rámci Európskej únie, zaviedlo by ju zrejme najskôr až v roku 2013. „Názory mnohých krajín sú tak rozdielne, že realistický predpoklad, kedy by sa dalo dôjsť k jednotnej európskej smernici, ako to robiť, je najskôr v roku 2013, ale skôr až v roku 2014. Zdá sa, že ten proces hľadania európskeho konsenzu je pomalší, ako sme dúfali,“ odôvodnil zámer rezortu v druhej polovici marca minister financií Ivan Mikloš.
Zaviesť bankám mimoriadnu daň sa v parlamente opätovne minulý týždeň pokúšal aj opozičný Smer-SD, ktorý chcel bankovým domom zaviesť mimoriadny ročný odvod vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Poslanci parlamentu však nepodporili ani druhý návrh najsilnejšej opozičnej strany. Zákon o odvodoch vybraných finančných inštitúcií podporilo 64 poslancov, pričom proti bolo 54 zákonodarcov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
